(Prevzaté z "Škola hry na 5-strunnové banjo" od Ján Bratinka - http://private.bluegrass.sk/bratinka, autor: Ján Bratinka)

Webstrov výkladový slovník:
Blue Grass = modrá tráva rastúca hlavne v Kentucky, USA
Bluegrass   = hudobný smer - akustická hudba pochádzajúca z oblasti Apalačských hôr  v  USA

Prisťahovalci do novej zeme prakticky zo všetkých kútov sveta priniesli so sebou okrem svojich tradícií aj svoju ľudovú hudbu. A tak sa stalo, že sa tu stretol gitarista zo Španielska s talianskym mandolinistom a huslistom trebárs z Írska. Zhruba niekde tu treba hľadať začiatky bluegrassu u prevažne írskych a škótskych chudobných usadlíkov, ktorých kvôli ich uzavretosti a niekedy až puritánskym  názorom  nazývali    Hillbillies. No  práve  táto  menšina  spolu s   černochmi  vytvorila  svoju  vlastnú  horalskú  hudbu Hillbillie,  ktorá  dala  základ  tomu, čomu dnes vravíme bluegrass. Hudbe Apalačských hôr hranej hlavne s gitarou, mandolínou, husľami a samozrejme banjom.
Bola to jednoduchá hudba prostých ľudí, malofarmárov a usadlíkov a rovnako jednoduché boli aj texty, často s náboženskou tematikou hlavne pod vplyvom írskej ľudovej hudby. Často sa spievali celé skutočné príbehy, čo sa udiali niekde v inej osade či kraji (balada o Casey Jonesovi), a ktorú rozširovali hlavne potulní muzikanti, väčšinou duetá, tiahnúci z osady do osady. Boli to zároveň vlastne akési živé noviny, lebo často vo svojom speve prinášali nové správy. Jednými z takýchto muzikantov boli aj bratia Monroeovci, z ktorých práve Bill Monroe (* 13.9.1911 - 9.9.1996) si niekedy v 30-tych rokoch založil svoju skupinu, s ktorou začal hrať hudbu, ktorá sa trocha odlišovala od tradičnej horalskej hudby. Svojej skupine, keďže pochádzal z Kentucky, kde rastie zvláštna modrastá tráva, dal meno Bluegrass Boys, odkiaľ bol už iba krôčik k pomenovaniu štýlu hudby, ktorú hral, na  Bluegrass a ktorý zaviedli disjockeyovia oblastných rádiostaníc. Dal tak základ tejto hudbe a právom je považovaný a nazývaný otcom bluegrassu. No skutočný vznik pojmu bluegrass sa traduje až na obdobie, kedy do skupiny prichádzajú gitarista a spevák Lester Flatt (*19.6.1914- 11.5.1979) a banjista so zvláštnou virtuóznou hrou Earl Scruggs (* 6.1.1924). Hudba získala novú tvár, odpich a veľmi rýchlo na seba upozornila nielen prostých poslucháčov, ale aj rádiostanice a iných muzikantov.
V roku 1945 odchádzajú L.Flatt a E.Scruggs od B.Monroa, aby si založili vlastnú kapelu FOGGY MOUNTAIN BOYS. A práve títo dvaja páni sa zaslúžili o to, aby sa bluegrass dostal do celého sveta a stal sa takým populárnym akým je dnes. Svojimi nespočetnými vystúpeniami v rádioshow programoch pre a pod krídlami továrne na cestoviny Marta White, neskoršími vystúpeniami na univerzitách propagovali bluegrass a priniesli ho medzi úplne nové publikum. Ich vystúpenia v Nashvillskej hudobnej mekke Grand Ole Opery, kam sa na svoje prvé vystúpenie dostali omylom a odkiaľ odchádzali s takou odozvou, že sa ich vystúpenia stali pravidelnosťou, otvorili potom bránu bluegrassu dokorán. V ich šľapajach začali kráčať ďalší a ďalší. A nielen v USA. Ich vystúpenia v Európe a dokonca aj v Japonsku prilákali nových fanúšikov. Možno aj vďaka tomu, že v ich repertoári sa popri tradičných horalských piesňach objavovali aj skladby Boba Dylana a Donovana. V roku 1969 prichádza však k rozchodu a ani jeden z nich už nikdy sám nedokázal to, čo obaja spolu.
Vzniklo množstvo skupín a každá do bluegrassu prispela čímsi svojím a nezmazateťne sa zapísala do histórie tejto mladej hudby. Jim and Jesse McReinolds, Osborne Brothers, The Dillards,  Country Gentlemen a mnoho iných spolu s osobnosťami ako Don Reno, Doc Watson Allan Shelton, na ktorých vymenovanie by nestačila určite jedna strana. Mnohí kráčali a kráčajú po stopách Flatta a Scruggsa a mnohí sa pustili do experimentovania. Prijali prvky rocku, funky, jazzu, folku či iných smerov a tak vzniklo to, čomu sa dnes vraví newgrass, jazzgrass, new-acoustic. Mená ako Skyline, Tony Trischka, J.D. Crowe, D.Grissman, T.Rice, The Seldom Scene, Ricky Skaggs či Newgrass Revival rozvinuli bluegrass do iných dimenzií. Všetci vyšli z bluegrassu, no ich experimentátorstvo ich postavilo tam kde stoja dnes a rozšírilo spektrum toho, čomu vravíme bluegrass.
Charakterizovať bluegrass nie je ľahké. V podstate je to ľudová hudba vychádzajúca z hudby horalov, v ktorej poznať vplyv európskych prisťahovalcov do novej zeme. Hudba, ktorá sa vyvinula z rovnakého základu ako country, no v ďalšom vývoji šla trocha iným smerom. Jej charakteristickým znakom je hlavne vysoko položený a na ozdoby bohatý spev a vokál, v ktorom dominuje najvyšší hlas obyčajne tercia k základnému hlasu, pod ktorým barytón drží obvykle akord. V skladbách sa so spevom pravidelne striedajú sólové party jednotlivých nástrojov hlavne banja, mandolíny, huslí, dobra a gitary.
Bluegrass má pravidelný rytmus, ktorého pulzovanie núti si s ním poklepkávať a keďže tradičný bluegrass je čisto akustický a teda hraný bez bicích, rytmus tvorí gitara a hlavne mandolína, ktorá svojou typickou druhou dobou práve preberá funkciu bicích a rytmicky dopľňa kontrabas. Bluegrass je hlavne akustická hudba, no jeho novšie podoby už využívajú aj netradičné nástroje ako basovú gitaru, saxofón či dokonca syntetizátor spolu s bicími.
Dnes pod pojmom bluegrass poznáme tak  širokú škálu hudby a tak rozmanitú, že ťažko  povedať toto  je  a  toto už  nie je  bluegrass.  Bluegrass  je však  rozhodne hudba vychádzajúca zo srdca.

Začiatky bluegrassu na Slovensku sa tradujú niekedy okolo rokov 1975 - 80. No ťažko jednoznačne vravieť o bluegrasse. Skôr by sa to dalo nazvať slovgrass alebo trampgrass. Jednak chýbali nahrávky, školy a len sporadický kontakt s Čechami tobôž zo Západom urobil tiež svoje. Hralo sa hlavne to, čo sa objavilo na platniach. Zelenáči, Fešáci či Plavci. Chýbala pôvodná tvorba a keď, tak bola ojedinelá, vychádzajúca skôr z trampskej hudby, často nie práve kvalitná, ba až naivná. No kde tu sa už objavovali kapely, u ktorých bolo badať určitú orientáciu a snahu hrať bluegrass. V Bratislave to bola hlavne skupina Teton s protagonistom bluegrassu a banjistom v jednej osobe Jarom "Čára" Pekárikom, či Dostavník. No ich hudba sa podobala skôr tomu čo hrávali Fešáci a Zelenáči. Kolískou skutočného bluegrassu bolo skôr stredné a hlavne východné Slovensko, kde v tom čase už existovali kapely, ktorým pojmy ako Seldom Scene, P.Wernick či Newgrass Revival už čo to vraveli. Kapely ako košickí Červíci, či dubnický Krok chodili na festivaly do Čiech, kde mali možnosť sa čo-to priučiť a odkukať. A práve tieto kontakty s Českými hudobníkmi na značne vyššej úrovni im v mnohom pomohli.

V roku 1982 prichádza k zvratu. Množstvo skupín sa rozpadá a mnoho dobrých hudobníkov zavesilo svoje nástroje navždy na klinec. Čiastočne na túto zmenu mala vplyv aj brnenská skupina Poutníci, ktorá v tomto roku po prvýkrát vystupovala na bratislavskom festivale a svojím newgrassom, ktorý mnohých strhol, zavinila to, že sa mnoho hudobníkov predčasne odtrhlo od učebníc a prešlo k vlastnej tvorbe. Mnoho kapiel hralo "vlastný newgrass", no v skutočnosti často ani nevedeli, čo hrajú a tak sa dostali do slepej uličky, z ktorej už nebolo návratu. Mnoho kapiel, tiež možno aj pre náročnosť tejto hudby, sa prestalo venovať bluegrassu a prešlo na inú muziku, hlavne moderné country, či akúsi vlastnú svojskú formu bluegrassu.
Najväčší útlm nastáva na strednom a východnom Slovensku, kde až na niekoľko výnimiek prakticky všetko zaniká a ostávajú iba kapely so svojským pohľadom na bluegrass. Opakom sa stáva Bratislava, kde sa krátko nato objavuje množstvo nových dobrých hudobníkov a kapiel, u ktorých možno už jednoznačne vravieť, že hrajú bluegrass. Bratislava sa tak stáva centrom bluegrassu na Slovensku.
V tých časoch vznikajú kapely ako Zrnko, Arsis, Bluegrass Album či newgrassovo orientovaný Fragment Svaťu Kotasa. Mnohé z týchto kapiel  už zanikli, no každá svojou trochou prispela a zapísala sa do histórie slovenského bluegrassu. Vlastné texty a dokonca aj skladby sú toho jasným dôkazom. No mnohé hrajú dodnes a ich mená sú známe nielen na Slovensku či v Čechách, ale patria k európskej špičke.
Dnes sa bluegrass hrá na Slovensku omnoho sporadickejšie ako v minulosti, no o to lepšie. Aj keď jestvuje popri niekoľkých skutočne špičkových kapelách mnoho skupín hrajúcich akúsi vlastnú odnož bluegrassu. Z ich hudby cítiť skôr trampskú hudbu Či slovenský folklór. Možno je tomu na vine práve náročnosť tejto hudby, no tak či tak, tých niekoľko kapiel, čo hrá skutočne bluegrass, je na veľmi dobrej až výbornej úrovni. Kapely ako Union z Hlohovca, Krok a Quartet z Dubnice nad Váhom  ,bratislavský Bluegrass Album, či Vagón zo Zvolena a mnoho sessionových združení a formácií zložených z bluegrassových hudobníkov ako dobrista Henrich Novák či Peter Szabados, banjisti Slavo "Sani" Grek, Mišo Dočolomanský, Svaťo Kotas, Jano Bratinka či Braňo "Budha" Blahovec, mandolinkári Ivan Polák, Dušan Bachratý, gitaristi Emil Formánek,  Mišo Vavro a František Machotka a mnohí mnohí ďalší, ktorí píšu históriu slovenského bluegrassu. No a samozrejme mladé kapely a muzikanti ako Bluegrass Express   či Grasshopers, ktorí síce iba začínajú, no už dnes vidno, že budú pokračovať v tom, čo tí starší raz začali. To je nádej, že bluegrass na Slovensku nevymrie.
Mimochodom na Slovensku sa poriada každoročne bluegrassová dielňa pre muzikantov. Tam sa dá čo to priučiť. Na svedomí to má Robin Németh z kapely Druhé Tváre z Košíc.

Obrázky:

1. Pán Bill Monroe, ktorý to celé spáchal
2. L.Flatt & E.Scruggs and the Foggy Mountain Boys - 1955, Paul Warren, Earl Scruggs, Buck "Uncle Josh" Graves, Curly Sechler a Lester Flatt.
3.  Newgrass Revival v čase najväčšej slávy, Pat Flynn, Bela Fleck, John Cowan, Sam Bush
4. Priekopníci bluegrassu na Slovensku, Jaro Nečesaný a Braňo Blahovec z Kroku
5. Bluegrass Album, Tomáš Merganc, Ján Bratinka, Dušan Bachratý, František Machotka
6. Fragment v čase najväčšej slávy, Henrich Novák, Emil Formánek, Jana Doláková, Svaťo Kotas, Karas Pola
7. Robin Németh pri odovzdávaní vysvedčení na dielni

(c) prevzaté zo "Škola hry na 5-strunné Banjo" - Ján Bratinka 1997

29 Strings Pezinsko-Trnavsko-Bratislavská tradične až moderne orientovaná kapela.

Steam Bratislavsko-Pezinsko-Zvolenská skupina orientovaná na modernejší až  mestský bluegrass

Tieň - Trenčianská tradične orientova